Moje malinké srdiečko

Takže rozhodla som sa vám napísať o mojom psíkovi. Volá sa Beria. Je to kríženec maltezáčika a bradáča. Narodil sa 16.10.2007 a je naozaj veľmi zlatý a neposlušný:P Je čiernej, občas aj šedivej farby. Keď bol maličký mal biely podbradníček, ale ten sa mu strihaním akosi straitl. Je stredne veľký a veľmi štíhly, bohužial po ostrihaní vyzerá ako podvyživený, ale to v skutočnosti naozaj nie je=). Všetci v rodine ho zbožňujeme. Je to taký náš maznáčik spolu s naším ďalším psíkom, čistokrvným dlhosrstým jazvečíkom Lady. Musím sa prinzať, že vždy som túžila po fenke, veď som dievča, ale brata zaujal už prvýkrát ako ho videl. Bol to vodca "šteňacej" smečky. Kam sa pohol on, tam išli všetci. Preto brata zaujal a odvtedy nechcel iného z tých malých čiernych guľôčiek. Veľmi som sa potešila, keď nám mama konečne dovolila mať psíka. Je to síce veľká zodpovednosť, ale stojí to zato.Ten psík sa vám za všetko vždy odvďačí. Každí kto ma psíka bude so mnou súhlasiť. Síce ten náš to nerobí často, ale niekedy ano=). Okrem pekných spomienok a pekných chvíl s ním zažívame aj chvílky hrôzy. Tie nastávajú vtedy, keď nám utečie. Je to veľmi rýchly pes, ktorý sa nepozerá okolo seba, čiže skočí na hlavnú cestu bez ohľadu na to, či ide auto alebo nie. Chytiť ho je naozaj umenie. Jednoducho to nejde. Až keď sa poriadne vybehá a unaví, tak až vtedy sa nechá chytiť, aby ste ho s láskou zobrali na ruky a odniesli domov. Vždy sa na neho veľmi hnevám a aj sa o neho veľmi bojím. Jednoducho citová väzba medzi ním a mnou je veľmi silná. Stratiť ho je pre mňa strašný scenár. Jednoducho zbožňujem svojho psíka.